MYŠLIENKY O BOŽOM PRIATEĽSTVE

            Vieme, aké je v manželstve dôležité, aby muž a žena zdieľali všetko, čo sa týka ich rodiny – detí, financií, domu, susedov. Aby o tom hovorili, hľadali spoločný pohľad i učili sa rešpektovať rozdielnosť druhého. Jedným slovom, aby utvárali vzťah. Prinajmenšom rovnako dôležité je, aby existovali chvíle, keď spolu „len“ sú. Keď sa „iba“ rozprávajú, „len“ spolu pijú kávu, kedy obohacujú svoj vzťah prostou prítomnosťou jedného pre druhého.
            Niečo podobné potrebujem prežívať aj vo svojom vzťahu s Bohom. Kedy „len tak“ som s Bohom – celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.
            Abrahám je nazývaný Božím priateľom. Mojžiš takisto. Ich rozhovory s Bohom bývali istotne „priateľské“. Ich modlitba nebola iba o tom stále od neho niečo chcieť. A ešte jeden príklad nám tradícia zachovala. Francúzskeho sedliaka, ktorého zo spovednice pozoruje dobrý, až svätý arský farár Ján Vianney. Vidiečan už dlho kľačí s ústami pootvorenými a... nič. Keď chce odísť, pýta sa ho farár, čo tam robil. „Díval som sa na neho a on na mňa,“ znela odpoveď.
            Dvaja priatelia spolu pobudli. Len tak. Pre nič za nič. Prečo si prišiel? Potrebuješ niečo? Nie, len som sa zastavil. Nielen v núdzi poznáš priateľa. Ale i tak, že on s tebou iba „stratí“ čas.
            Keď sa modlíš, povedz, čo máš na srdci. Porozprávaj Bohu o svojom svete, o svojich radostiach, starostiach. Ale nie je treba byť až úpenlivý – Boh nás nevypočúva pre množstvo našich slov a ani nie pre citovú naliehavosť. Predovšetkým sa donekonečna nevracaj k tomu istému, nepripomínaj znova, ako veľmi ti na vypočutí záleží a ako je Boží zásah nevyhnutný. Kiež by sme si vypestovali istú „sebareguláciu“, ktorá by nám tu a tam pošepla „už si to povedal“.
            Neboj sa jednoducho vstupovať do rozhovoru s Bohom. To On vždy začína. To On nás učí, že v modlitbe nejde o samovravu. Ale o reč, na ktorú sa čaká, ktorá je opätovaná a smeruje k porozumeniu a zjednoteniu. Nezarmucuj preto Božieho Ducha svojimi „odrhovačkami“. Boh sa nechce s tebou iba porozprávať, On sa ti chce dať.

(Karel Satoria, Povoláním člověk, str. 92-115)